SME
Piatok, 27. november, 2020 | Meniny má MilanKrížovkyKrížovky
ŠPECIÁLNY PROJEKT

Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?

Dovážame nielen citrusy, ale aj zemiaky.

Naši starí rodičia si pamätajú časy, keď bolo Slovensko v pestovaní zemiakov plne sebestačnou krajinou. Zemiaky patrili k základným potravinám každej slovenskej rodiny.

Medzi výrazné pestovateľské oblasti sa radili severovýchod Slovenska a región Spiš. Dnes by sme tu zemiakové polia v pôvodných výmerách hľadali márne. Pestovateľská produkcia sa presunula najmä do oblasti Trnavy a Senca, no v značne oklieštenej podobe.

„Už niekoľko rokov prechádzame klimatickými zmenami a zemiaky veľmi citlivo reagujú na zrážky. Producenti na juhu a juhozápade, kde sú vybudované závlahové sústavy, sa preto stali dominantnou skupinou pestovateľov. Už dávno neplatí, že sever je dominantným zemiakovým regiónom,“ uvádza Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Klimatické podmienky však nie sú jediným dôvodom, prečo na Slovensku strácajú zemiaky svoje dôležité postavenie.

Strácame potravinovú sebestačnosť

Spotreba zemiakov na obyvateľa sa v porovnaní so začiatkom deväťdesiatych rokov prepadla z 89 kg zhruba na 49,8 kg a radikálne sa skresala aj výmera ornej pôdy, na ktorej sa zemiaky pestujú.

„Tesne pred Nežnou revolúciou predstavovali zberové plochy 55-tisíc hektárov. Na porovnanie, v roku 2018 bola zberová plocha už len približne 7 800 hektárov. Z toho profesionálni pestovatelia pestujú zemiaky na výmere okolo 5 000 – 5 300 hektárov,“ vykresľuje situáciu Holéciová. Spolu s pôdou sa stratila aj sebestačnosť v produkcii, ktorú sme si dlhodobo držali.

Úroveň sebestačnosti v pestovaní zemiakov na Slovensku sa odhaduje v súčasnom hospodárskom roku na cca 56 % a v tom ďalšom Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora odhaduje jej úroveň dokonca iba na 44 %. Dôvod? Pestovateľských plôch bude o rok opäť menej.

Nutné bolo doviesť až 64 500 ton surových zemiakov za 35 miliónov eur zo zahraničia. Najčastejšie išlo o zemiaky z Francúzska, Holandska a Českej republiky. Naše zemiaky kvalitou nijak nezaostávajú za zahraničnými. Sú však drahšie.

Dovážať je lacnejšie, ako pestovať

Znie to paradoxne, ale zemiaky dovezené z Česka alebo až z ďalekého Francúzska sú lacnejšie ako tie, ktoré dopestujú poľnohospodári v Senci alebo Trnave. Na prvý pohľad matematický nezmysel vytvára nerovná podpora agropotravinárskeho sektora naprieč Európou.

„V aktuálnom roku klesli ceny zemiakov na minimum. Kvalitné prané zemiaky sa dajú v obchodoch kúpiť aj za 30 centov za kilogram. Náklady na balené zemiaky sú však na tej istej úrovni. Pestovateľom tak nezostávajú zdroje na investície. Táto neistota na trhu tak so sebou nesie neochotu pestovateľov zväčšovať svoje výmery,“ vysvetľuje situáciu Jozef Šumichrast, riaditeľ Zväzu zeleninárov a zemiakarov Slovenska.

„V okolitých krajinách je poľnohospodárstvo omnoho výraznejšie dotované štátom, preto dokážu pestovatelia predávať svoje produkty za nižšie ceny ako naši pestovatelia. Zároveň dokážu viac investovať, inovovať a zefektívňovať,“ dodáva.

Napríklad aj v Českej republike sú zemiaky zaradené medzi citlivé komodity a každý rok ide na ich podporu 135 miliónov českých korún.

„Od budúceho roka bude v Českej republike platiť aj schéma štátnej pomoci na úrovni ďalších 50 miliónov českých korún. Aj vďaka tejto sume nás naši susedia ešte viac predbehnú a budú mať výhodu,“ hovorí o situácii Šumichrast.

Na otvorenom európskom trhu a pri nastavení obchodnej politiky na najnižšie predajné ceny tak nedostatočne dotované sektory nedokážu cenovo konkurovať zahraničným pestovateľom.

So sebestačnosťou strácame aj našu schopnosť konkurovať

Trhové hospodárstvo má jasné pravidlo. Lacnejší víťazí. O drahšie slovenské zemiaky preto v obchodoch prestáva byť záujem. Takýmto spôsobom sa na Slovensku postupne znižujú pestovateľské výmery a stráca sa konkurencieschopnosť na európskom trhu.

„Kým iné európske krajiny podporovali a dotovali svojich chovateľov, pestovateľov, ale aj spracovateľov, u nás bol v centre záujmu štátu predovšetkým automobilový a iné druhy priemyslu,“ hovorí Šumichrast.

Chýbajúca podpora sa preto neprejavuje len na cene zemiakov, ale nie sú financie ani na rozvoj celého sektora. Bez toho je len otázkou času, kedy sa rozsype celý dodávateľsko-spracovateľský reťazec.

Na Slovensku nemáme žiadny spracovateľský zemiakarský priemysel. Aktuálne sú podľa pestovateľov prakticky dve možnosti v rámci spracovania, a to výroba buď hranoliek, alebo čipsov. V segmente čipsov však ťaháme za kratší koniec, keďže aj tento druh tovaru sa až na pár drobných výrobcov na Slovensko opäť len dováža.

Výrobu hranoliek navyše zasiahla v tomto roku kríza. „Pre slabý odbyt do segmentu HoReCa idú aktuálne európske hranolkárne približne na 50 %. V tomto čase je teda výstavba hranolkárne u nás nerentabilná. Určite bude nutné sledovať, kedy a ako sa tento segment opäť naštartuje,“ uvádza Šumichrast.

Na Slovensku nemáme ani žiadneho výrobcu škrobovej múčky. Pestovatelia sa tak boria nielen s nerovnou konkurenciou lacnejších zemiakov, ale aj s chýbajúcimi kapacitami, ktoré by zemiaky dokázali spracovať. To znamená, že polotovary rovnako dovážame zo zahraničia.

„V tomto čase by mohol zakročiť jedine nejaký zahraničný investor, ktorý by mohol priniesť fabriku na spracovanie zemiakov aj na Slovensko,“ hovorí s nádejou Šumichrast.

Kvalitné slovenské zemiaky by sme mohli aj exportovať

Napriek tomu, že sa klimatické podmienky menia, stále predstavujeme ideálnu krajinu na produkciu kvalitných zemiakov.

„Slovensko by dokonca za určitých podmienok mohlo zemiaky exportovať aj vo veľkom. Nie všetky krajiny majú vhodné podmienky na ich pestovanie. Pri dosiahnutí vyššej potravinovej sebestačnosti je však nutnou prioritou vybudovať závlahy a skladovacie zariadenia,“ zhodujú sa jednohlasne slovenskí pestovatelia.

Na to, aby sme dosiahli v zemiakoch aspoň potravinovú sebestačnosť, potrebujeme k súčasnej priemernej úrode cca 170-tisíc ton vypestovať ešte ďalších 130-tisíc ton. V prepočte na ornú pôdu hovoríme približne o dodatočných 6 500 hektároch.

„Naši poľnohospodári majú na pestovanie zemiakov aj know-how, čo je spojené s dlhodobou tradíciou pestovania tejto komodity,“ hovorí Šumichrast. Podpora sektora by tak mohla byť aj odpoveďou, ako vyjsť zo slepej uličky jednostranne orientovanej ekonomiky Slovenska na automobilový priemysel.

Preto je Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) rozhodnutá pomôcť nielen producentom zemiakov, ale aj celému Slovensku k vyššej sebestačnosti pri pestovaní zemiakov.

„SPPK je kľúčová stavovská organizácia, ktorá žiadnemu ministrovi pôdohospodárstva neodmietne podať ruku a vždy je pripravená poskytnúť svoje skúsenosti a expertízy. Agropotravinársky sektor nie je jednoduchá oblasť. Práve preto si nemôžeme dovoliť hazardovať s jeho existenciou,“ hovorí Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora dnes nemá nástroje na zmenu tohto stavu, no rezortné ministerstvo áno.

„Najviac by našim pestovateľom pomohlo, keby štát prišiel s koncepciou, kam sa chceme v pestovaní zemiakov vlastne dopracovať. Zemiaky by bolo vhodné zaradiť medzi citlivé komodity a vytvoriť pre ne notifikovanú štátnu pomoc rovnako, ako je tomu v Českej republike. Vtedy by sa naši pestovatelia mohli postaviť na tú istú štartovaciu čiaru s pestovateľmi u našich susedov,“ vysvetľuje predseda SPPK.

Slová Emila Macha potvrdzuje aj poľnohospodár Juraj Mačaj z firmy Agromačaj:

„Pre podporu pestovania zemiakov je kľúčové, aby bola vytvorená notifikovaná schéma štátnej pomoci na podporu odbytových organizácií pestovateľov zemiakov. Je to v podstate najmenej dotovaná oblasť, stabilizácia príjmu zemiakara je tým pádom slabá a počas dobrých rokov si nevie vytvoriť rezervy na investície a prečkanie horších rokov,“ povedal.

Slovensko totiž nemá možnosť byť potravinovo sebestačné vo viacerých komoditách. Nikdy nevypestujeme banány, citróny či kokosové orechy. No máme kvalitné zemiaky, ktoré môžu plne zasýtiť nielen domáci trh, ale naštartovať aj export.

„Ak to naši politici myslia s myšlienkou zvyšovania potravinovej sebestačnosti skutočne vážne a úprimne, ich hlavnou domácou úlohou musí byť príprava takých legislatívno-finančných nástrojov, vďaka ktorým by sa pestovateľom oplatilo sadiť viac zemiakov aj pri veľkej konkurencii okolitých krajín. V žiadnom odvetví národného hospodárstva predsa podnikatelia z dlhodobého hľadiska nerobia niečo, na čom prerábajú. Zemiaky sú našou tradičnou plodinou, vieme ju pestovať a chceme ju pestovať viac než v súčasnosti. Cielenými podporami pre pestovateľov zemiakov nielenže zvýšime ich výmery, ale zamestnáme aj viac ľudí na vidieku. Veď kto by nechcel mať život na vidieku a pestré a úrodné polia?“ uzatvára predseda SPPK Emil Macho.

Podpora pestovateľov zemiakov je preto nielen podporou agrosektora, ale celej ekonomiky a potravinovej bezpečnosti krajiny. Zemiaková medaila pre Slovensko by v tomto prípade bola víťaznou.

Tento článok vám prináša Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK).

Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.

Neprehliadnite tiež

Špeciálny projekt

V mlieku už nie sme sebestační. Čo sa musí zmeniť?

Kedysi sme mlieko vyvážali, teraz je to naopak.