SME
Piatok, 15. január, 2021 | Meniny má DobroslavKrížovkyKrížovky
ŠPECIÁLNY PROJEKT

V mlieku už nie sme sebestační. Čo sa musí zmeniť?

Kedysi sme mlieko vyvážali, teraz je to naopak.

(Zdroj: Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora)

Mlieko patrí k základným potravinám a na Slovensku má jeho produkcia aj spracovanie dlhú tradíciu. Novodobá história na ňu však nenadväzuje.

Počet dojníc z roka na rok klesá, znižuje sa počet prvovýrobcov mlieka a to sa odráža aj v nedostatočnej potravinovej sebestačnosti krajiny. V roku 1989 sa na Slovensku vyprodukovali viac ako dve miliardy kilogramov mlieka, rok 2019 skončil s výsledkom 932 miliónov.

Obrovský prepad nepramení z nízkej spotreby mlieka. Kým v roku 2008 bola na Slovensku spotreba mlieka a mliečnych výrobkov 153 kg na obyvateľa za rok, podľa Štatistického úradu SR bola v roku 2019 spotreba na úrovni necelých 173 kg na obyvateľa. Za 11 rokov stúpla zhruba o 20 kg.

Na dosiahnutie sebestačnosti pri spotrebe mlieka na úroveň 220 kg mlieka na osobu za rok, ktorú odporúča Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), by sa musela produkcia zvýšiť približne o 250-tisíc ton za rok. To sa však pri súčasnej domácej politike zrealizovať nedá. Naopak, ak chovatelia a prvovýrobcovia nedostanú vyššiu podporu od štátu a nezlepšia sa im podmienky na podnikanie, môžeme očakávať ďalší pokles sebestačnosti.

Domáce mlieko vs. zahraničné

Domáca spotreba mlieka a mliečnych výrobkov predstavuje objem približne jednej miliardy kilogramov.

„Na trh dodajú slovenskí prvovýrobcovia vyše 800 miliónov kilogramov mlieka vlastnej produkcie, takže čisto matematickým prepočtom nám vychádza, že v sebestačnosti vo výrobe mlieka dosahujeme zhruba úroveň 80 percent,“ hovorí Margita Štefániková, riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka, ktorý je členom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Ekonomika sa však neriadi len matematickými rovnicami, a preto zo slovenskej produkcie nepokrývame ani polovicu súčasnej spotreby.

„Pravda je taká, že zo zahraničia sa k nám dovezie v mliečnych výrobkoch takmer 700 miliónov kilogramov mlieka. Slovenský prebytok v objeme zhruba 500 miliónov kilogramov musia slovenskí spracovatelia vyviezť do zahraničia. Celkovo tak vychádza v mlieku a v mliečnych výrobkoch záporné saldo zahraničného obchodu v objeme zhruba 200 miliónov kilogramov mlieka,“ hovorí Alexander Pastorek, predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.

Slovenské mlieko a mliečne výrobky sa dokážu uplatniť v zahraničí a svet oceňuje ich kvalitu. Avšak pre slovenských producentov by bolo omnoho efektívnejšie a ekologickejšie spracovať a predať mlieko doma. Lenže na to by musela byť nastavená iná politika štátu.

„Slovenskí prvovýrobcovia sú pripravení prispieť k naplneniu cieľov zvýšenia potravinovej sebestačnosti. K tomu však nevyhnutne potrebujú priaznivo nastavenú spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ, vyrovnané podmienky s okolitými krajinami a podporu zo strany štátu,“ hovorí Margita Štefániková.

V súčasnosti totiž panujú na spoločnom trhu EÚ nerovné pravidlá a štátne podpory, z čoho pramenia aj významné rozdiely v podporách farmárov.

Produkcia mlieka je drahšia ako predajná cena

Problém, s ktorým prvovýrobcovia a mliekari na Slovensku bojujú, je nerovný meter na európskom trhu a malý záujem vlády udržať mliekarenský priemysel životaschopný.

Počas posledných 15 rokov sa zmenili princípy spoločnej organizácie trhu s mliekom a prvovýroba mlieka na Slovensku nedosiahla bez podpory ani raz zisk. Priemerná podpora pre sektor dosiahla úroveň zhruba 4 centy na kilogram.

„Priemerná nákupná cena mlieka bola za 15 rokov zhruba 29 centov na kilogram mlieka, no priemerné náklady na výrobu mlieka sa dostali na úroveň zhruba 36 centov na kilogram. Kumulovaná strata v prvovýrobe mlieka tak predstavuje za 15 rokov objem vyše 500 miliónov eur,“ hovorí M. Štefániková.

Je preto prirodzené, že samotní prvovýrobcovia strácajú záujem produkovať mlieko, ktoré ich stojí viac peňazí, ako z neho získajú.

Produkcia v strate sa nedá udržiavať dlhodobo a je len otázkou času, kedy skolabuje. Podľa výsledkov analýz Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka je slovenský sektor prvovýroby mlieka konkurencieschopný, čo sa týka výšky celkových ekonomických nákladov.

Nie je však konkurencieschopný, čo sa týka výnosov. Nižšie celkové výnosy sú spôsobené nižšou nákupnou cenou mlieka a nižšou podporou. A kde chýba dostatočný zisk, začne chýbať surovina a dojnice. V súčasnej dobe chýba asi 10 000 kusov.

„Stavy dojníc poklesli z takmer 207 000 kusov zhruba na 123 000 kusov,“ uvádza Margita Štefániková.

Počet podnikov prvovýroby mlieka klesol z vyše 800 na 400, teda o 50 percent. Problematická je preto na Slovensku už dostupnosť samotnej základnej suroviny a dovozy mlieka stále rastú.

Parmezán nevyrobíme, ale korbáčiky si nedajme

„Všetci dobre vieme, že bez zahraničného obchodu sa nezaobíde žiadny sektor. Aj v sektore mlieka sú výrobky, ktoré sa dovážajú zo zahraničia preto, že na Slovensku nie je ich výroba tradíciou. Napríklad mnohé druhy tvrdých syrov, mozzarella a podobne. Otázkou zostáva, či je naozaj potrebné na Slovensko dovážať mlieko a mliečne výrobky, ktoré sa u nás vyrábajú v naozaj vysokej kvalite a s výrazne nižšou uhlíkovou stopou,“ pýta sa Alexander Pastorek.

Slovenské mliekarne majú výrobné kapacity a schopnosť zabezpečiť sortiment mliečnych výrobkov. Slovenskí spracovatelia mlieka by zas plne vedeli nahradiť dovoz základných mliekarenských komodít. Avšak ťažko dokážu konkurovať nepomerne viac dotovanému mlieku v iných členských krajinách. Aj technické vybavenie v spracovateľských závodoch zaostáva a bývalé vlády dlhodobo ignorovali potrebu pomoci na investície do nových moderných spracovateľských technológií.

Prvovýrobcovia mlieka ani jeho spracovatelia nevylučujú zahraničný obchod. Ich cieľom je len prispieť k zníženiu rozdielov v objeme dovozu a vývozu mlieka a mliečnych výrobkov.

Nie je to len o mlieku

„Na to, aby sme zvýšili sebestačnosť vo výrobe mlieka a mliečnych výrobkov, potrebujeme zvýšiť úroveň národných podpôr pre prvovýrobcov mlieka. Prvovýrobcovia nesmú na chove dojníc a predaji mlieka prerábať. Vyššiu konkurencieschopnosť na európskom trhu im zaručia jedine vyššie národné podpory,“ hovorí Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

To povedie k väčšej potravinovej sebestačnosti, ale priaznivé dopady budú aj vo vyššej zamestnanosti, väčšej čerstvosti mlieka a znížení emisií.

„Pridanou hodnotou k vyššej produkcii mlieka by v prípade zvýšenia počtu dojníc bolo aj viac organickej hmoty na zlepšenie kvality pôdy, čo by malo priaznivý dopad na životné prostredie a klímu,“ dodáva Alexander Pastorek.

Slovenskí prvovýrobcovia sú preto dnes pripravení prispieť k zvýšeniu sebestačnosti do roku 2027 na 90 percent. Bude však potrebné vytvoriť priaznivejšie podmienky na hospodárenie. A tie neprídu samé.

Na jednej strane je nutné zvýšenie podpory a nastavenie rovných pravidiel v európskom priestore. Na druhej strane ide aj o podporu slovenských mliečnych výrobkov. To však musí ísť ruka v ruke so správaním spotrebiteľa, ktorý pri nákupoch uprednostní slovenské mlieko a mliečne výrobky.

„Výnimočnosť slovenských mliečnych výrobkov pritom dokazuje, že aj pri nerovnom boji sa dokážu presadiť aj na zahraničných trhoch,“ konštatuje MUDr. Marian Šolty, predseda dozornej rady Slovenského mliekarenského zväzu, ktorý je členom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Už iba stačí, aby to ocenil aj slovenský spotrebiteľ.

Tento článok vám prináša Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK).

Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.

Neprehliadnite tiež

Špeciálny projekt

Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujú Slováci?

V hydinovom mäse často kupujeme predraženú vodu.

Špeciálny projekt

Dobrý, lepší, slovenský. Obzvlášť na Vianoce

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora prináša Slovenské Vianoce.

Špeciálny projekt

V mlieku už nie sme sebestační. Čo sa musí zmeniť?

Kedysi sme mlieko vyvážali, teraz je to naopak.