SME
Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky
ŠPECIÁLNY PROJEKT

Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujú Slováci?

V hydinovom mäse často kupujeme predraženú vodu.

(Zdroj: William Moreland, unsplash.com)

Výdavky za potraviny predstavujú významnú časť každého rodinného rozpočtu.

Pretrvávajúce nakupovanie potravín najmä podľa ceny však zneužívajú niektorí predajcovia, ktorí za nízke ceny maskujú aj nízku kvalitu dovezeného hydinového mäsa. Toho je v súčasnosti na pultoch reťazcov až 55 percent.

„Rozmohol sa nám akýsi fetiš lacných potravín. Denne sú chrlené reklamy o lacných kuracích prsiach či lacnej chladenej hydine, s čím nemôžeme súhlasiť,“ hovorí predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Emil Macho.

V časoch, keď má čoraz viac ľudí kvôli pandémii hlbšie do vrecka, môže lacná hydina na pultoch pôsobiť lákavo. Akciové ceny začali klesať už v druhej polovici roka 2019 z hodnoty 4,29 eur za kilogram na 3,79 eur. Cena za dovážané kuracie rezne však klesá aj naďalej, a to každé dva mesiace minimálne o desať centov na kilogram.

Nejde o výsledok solidarity obchodných reťazcov so spotrebiteľmi, ale dovozu 48-tisíc ton hydiny za takmer 60 a pol milióna eur za prvých sedem mesiacov roka 2020.

Najviac hydiny sa doviezlo z Poľska, Ukrajiny a Rumunska, kde kvalita chovov často nezodpovedá ani normám Európskej únie.

Koronakríza tlačí poľskú hydinu na slovenské pulty

Pokles cien hydiny v reťazcoch je výsledkom jej prebytku na zahraničných trhoch, nižšieho záujmu zo strany gastroprevádzok, ale aj vyjednávacej taktiky niektorých obchodných reťazcov, ktoré zámerne znižujú ceny nakupovanej hydiny. Slovenských hydinárov tým tlačia do znižovania cien mäsa hlboko pod ich výrobné náklady.

Doviezť hydinové mäso zo zahraničia je pritom výrazne lacnejšie ako vychovať ho na Slovensku. V minulom roku sa u nás vyprodukovalo 71 502 ton hydinového mäsa, čo bolo o 25-tisíc ton menej ako sa doviezlo.

„Výrobné náklady slovenských chovateľov a spracovateľov hydiny sa zvyšujú a odbytové ceny živej hydiny a hydinového mäsa neustále klesajú. Výsledkom je, že rastú straty slovenských chovateľov a spracovateľov hydiny a produkcia neustále klesá,“ hovorí riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár.

Za lacnejšiu hydinu z Poľska môže aj rozdielne nastavenie podpory poľnohospodárstva. V krajine fungujú rôzne úľavy pre poľnohospodárov a chovateľov vrátane nižších daní a odvodov.

Zároveň platí, že na Slovensku máme omnoho prísnejšiu kontrolu zo strany veterinárov. Kontroly sa realizujú veterinárnym lekárom priamo na farme, pričom po vyhodnotení vzoriek lekár vystavuje sprievodné listy o zdraví hydiny. Okrem toho musí byť na bitúnku stály veterinárny dozor, ktorý kontroluje všetky zvieratá a nevhodné zlikviduje.

„V Poľsku nie sú také prísne kontroly. Dokonca majú výnimky, ktoré sa pri chove hydiny už viackrát predĺžili. Niektoré prevádzky stále nespĺňajú podmienky Európskej únie,“ hovorí D. Molnár.

Sebestačnosť Slovenska sa dlhé roky pohybovala na úrovni okolo 90 percent, no pre dovážanú hydinu poklesla v roku 2019 na 50 percent. Lacné hydinové mäso uprednostňujú nielen obchody, ale aj reštaurácie. Podľa prieskumu SPPK sa v slovenskom gastre využíva len päť percent slovenského hydinového mäsa.

Klesať začína aj produkcia slovenských vajec

„Ak vychádzame zo spotreby hydinového mäsa v Slovenskej republike na úrovni 26 kilogramov na jedného obyvateľa ročne, sebestačnosť Slovenska v jeho produkcii je na úrovni 50,4 percenta. Tento údaj výrazne zaostáva za priemerom ostatných krajín Európskej únie ako aj plánovanou sebestačnosťou na úrovni 80 percent,“ upozorňuje D. Molnár. Zároveň dodáva, že v roku 2019 sa sebestačnosť v produkcii vajec dostala na úroveň 88 percent, keď pred pár rokmi bola ešte takmer stopercentná. Počet sliepok ku koncu roka 2019 medziročne poklesol o 605-tisíc na hodnotu 5,5 milióna.

Slovenskí producenti konzumných vajec zaznamenávajú v ostatných dvoch rokoch tlak od zahraničných reťazcov na znižovanie ponuky vajec z klietkových chovov. Po roku 2025 nechcú mať vo svojej ponuke žiadne slovenské vajcia z klietkových chovov.

„V prípade, ak nebude vyčlenených zo štátneho rozpočtu dostatok finančných prostriedkov na rekonštrukciu klietkových chovov nosníc na podstielkové, príde k výraznému poklesu sebestačnosti v produkcii konzumných vajec na Slovensku,“ odhaduje D. Molnár.

Pokles sebestačnosti tak spôsobí aj nižší podiel slovenských výrobcov na domácom trhu, ktorý zo 70 percent klesne hlboko pod 50 percent. Prirodzene sa to premietne aj do zníženia produkcie slovenských vajec.

Slovenská hydina aj vajcia sú nenahraditeľné

V prípade slovenskej hydiny a vajec konzumujeme čerstvú potravinu, ktorá je dodaná do obchodnej siete ihneď po jej výrobe. Dovozom sa to nikdy nedá nahradiť. Taktiež sa môžeme spoľahnúť, že systém kontroly je v porovnaní so zahraničím vysoko precízny.

„So slovenským hydinovým mäsom a vajcami nebola v ostatných 15 rokoch spojená žiadna potravinová aféra, čo už nemožno povedať o dovážaných produktoch. V ich prípade bolo zaznamenaných niekoľko desiatok potravinových afér. Vo vajíčkach sa našiel fipronil alebo salmonela, v mäse napríklad antibiotiká,“ hovorí D. Molnár.

V prípade slovenskej produkcie je možné vybrať si popri bežných kurčatách aj prémiové kuracie mäso. Do tejto kategórie patria kurčatá chované v systéme welfare, teda v lepších životných podmienkach kurčiat. Ich podiel na produkcii predstavuje asi 15 percent.

Ako si vybrať kvalitnú slovenskú hydinu?

Ak si chcete v obchode kúpiť kvalitnú hydinu, je dôležité všímať si, či ide o hydinové mäso alebo hydinový mäsový prípravok. Niektoré mrazené rezne sa tvária ako mäso, ale obsahujú prídavné látky, vodu, konzervačné látky a soli.

„Spotrebiteľ si môže myslieť, že kupuje lacné kuracie rezne, ale čo sa týka objemu mäsa, tak ho kupuje za dosť draho,“ vysvetľuje D. Molnár.

Je preto dôležité čítať si etikety, na ktorých musí byť uvedená krajina chovu aj zabitia hydiny. Zväčša sa používajú označenia ako „chované v“, „zabité v“ alebo „krajina pôvodu“.

„V prípade slovenského producenta je označenie SK trojčíslie a ES. Neznamená to však, že ide výlučne o slovenskú hydinu. Môže byť u nás len porciovaná a spracovaná, no pôvod môže byť iný,“ dopĺňa riaditeľ hydinárov D. Molnár.

Počet "prebaľovačov", teda firiem, ktoré dovezú hydinu a potom ju zabalia do slovenských obalov, narástol za tri roky z 32 na 50. Preto je dôležité sledovať nielen to, či ide o slovenskú firmu, ale skutočne sa zamerať aj na pôvod mäsa. Slovenský dovozca neznamená, že ide o slovenského výrobcu.

Ochromenie chovateľov znamená menej kvality aj v budúcnosti

„Naša krajina, ktorá bola desaťročia sebestačná v kuracom mäse, môže na budúci rok spadnúť s jeho výrobou k 30 percentám,“ načrtáva scenár možného vývoja Emil Macho.

Znamená to aj menší podiel kvalitného mäsa s overeným a bezpečným pôvodom. Výsledkom bude pokles množstva fariem a chovateľov, pričom stav nedokáže zvrátiť ani predaj z dvora. V roku 2019 tvoril 1,5 percenta z produkcie živej hydiny. Preto je jedným z cieľov Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a Únie hydinárov Slovenska zvýšenie podielu domáceho hydinového mäsa a vajec v gastrosektore.

Aby bola Slovenská republika sebestačná v produkcii hydinového mäsa na 100 percent, je potrebné zvýšenie jeho produkcie o 70-tisíc ton ročne. Predstavuje to 98 percent dnešnej slovenskej produkcie hydinového mäsa, čo by znamenalo opätovný nárast počtu chovu, bitúnkov aj pracovných miest.

„Považujeme za nevyhnutné, aby boli vyčlenené finančné prostriedky na podporu rekonštrukcie existujúcich chovov hydiny z prostriedkov štátnych podpôr ako aj z prostriedkov Európskej únie,“ dodáva D. Molnár.

Tento článok vám prináša Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK).

Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.

Neprehliadnite tiež

V hydinovom mäse často kupujeme predraženú vodu.

15. dec

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora prináša Slovenské Vianoce.

4. dec

Kedysi sme mlieko vyvážali, teraz je to naopak.

25. nov