SME
Štvrtok, 25. február, 2021 | Meniny má Frederik(a)KrížovkyKrížovky
ŠPECIÁLNY PROJEKT

Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí

Odstrániť pesticídy trvá 15 až 20 minút.

(Zdroj: Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora)

Vplyv ovocia na naše zdravie závisí od mnohých faktorov. Rozhoduje, či s ním dodáme organizmu aj vitamíny, antioxidanty a stopové prvky alebo skôr pesticídy a chémiu.

Je preto zásadné, po akom ovocí siahneme a ako ho pred konzumáciou umyjeme. V akých prípadoch voda stačiť nemusí?

Jablká sa bežne voskujú

Jablká sú špecifickou kategóriou ovocia, ktoré sa pri prevoze zo zahraničia natiera voskom. Zabezpečuje to atraktívny vzhľad a chráni ovocie počas dlhých ciest pred poškodením. Pred konzumáciou je však nutné odstrániť ho.

Ovocie kúpené v bežnom supermarkete navrhuje dietologička Gayle Povis Alleman namočiť do roztoku v pomere 10 percent octu a 90 percent vody. Odporúča nechať ho v ňom 15 až 20 minút. Štúdia z University of Massachusetts zas uvádza ako jeden zo spôsobov na odstránenie pesticídov roztok sódy bikarbóny a vody.

„Jablká dovezené z Južnej Ameriky alebo Austrálie sa bežne voskujú. Takéto jablko je potrebné dôkladne umyť teplou vodou. Netreba však používať žiaden čistiaci prostriedok, bude stačiť dostatočne teplá voda,“ myslí si predseda Ovocinárskej únie Slovenska Marián Varga. Ovocinárska únia je členom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

„Ak siahneme po ovocí zo slovenského sadu, pestovaného v systéme integrovanej produkcie, stačí ho len jemne utrieť od nečistôt. Úplne postačujúce je opláchnutie v obyčajnej čistej vode,“ dodáva Marián Varga.

Slovenskí pestovatelia už v rámci integrovanej produkcie nepostrekujú plošne ani podľa kalendára, ale až keď sa objaví škodca. V takom prípade likvidujú skôr lokálne infekcie. Pestovanie v integrovanej produkcii sa prejavuje nižším, prípadne nulovým množstvom pesticídov a uprednostňujú sa ekologické spôsoby boja proti škodlivým činiteľom namiesto používania chemických prípravkov.

Vďaka tomu dopestujú kvalitné ovocie, ktoré nie je potrebné umývať octom, sódou ani inou špeciálnou technikou na odstránenie nevhodných látok.

Dôležitý je predovšetkým pôvod

Umývanie síce odstráni nečistoty, ale nedokáže do ovocia pridať nič, čo v ňom nie je. Veľkým benefitom ovocia dopestovaného na Slovensku je jeho vysoká výživová hodnota. Nielenže ho nemusíte zbavovať ochranných voskov a chemického ošetrenia, ale takéto ovocie má aj viac vitamínov a lepšie výživové hodnoty.

„Ovocie dopestované na Slovensku sa oberá zrelé a má okamžitý benefit čerstvosti aj lepšie výživové vlastnosti. Namiesto prevozu tisícov kilometrov si ho môžete obrať priamo v sade alebo kúpiť pár metrov od domova. Kvalitatívne sa to nedá porovnať s jablkom, ktoré k nám docestuje cez pol sveta,“ hovorí M. Varga.

Kúpiť slovenské ovocie však môže byť miernym problémom, keďže len zhruba každý tretí kus ovocia pochádza od slovenských pestovateľov.

„U nás sa priemerne rodí okolo 55-tisíc ton ovocia. Spotreba na Slovensku je pritom 100- až 150-tisíc ton ovocia mierneho pásma. Radíme sem jahody, marhule, višne aj hrušky. Jablká tvoria až 70 percent ovocia dopestovaného na Slovensku. Výmery sadov u nás pritom klesajú každý rok o päť percent, kvôli čomu dokážeme zabezpečiť len približne 30 percent spotreby ovocia z domácej produkcie,“ predstavuje súčasnú situáciu Marián Varga.

Aj to je dôvodom, prečo sa slovenské ovocie hľadá na pultoch predajní tak ťažko. Naše ovocie, obzvlášť jablká, spĺňa najvyššie nároky nielen na vizuálnu kvalitu, ale aj na chuť a obsah vitamínov.

„Na Slovensku máme kvalitné šľachtené európske odrody jabĺk. Navyše, v porovnaní s jablkami pochádzajúcimi z prímorských krajín, majú lepšiu chuť. Dôvodom je, že prímorské krajiny majú viac zrážok a veľa dní pod mrakom. Ich jablká sú preto chuťovo fádnejšie ako tie naše,“ vysvetľuje predseda slovenských ovocinárov.

Okrem čerstvosti a chuti má ovocie z domácich sadov obrovský prínos aj pre planétu. V našich zemepisných šírkach síce nedopestujeme citrusy, no voziť jablká z Austrálie predstavuje zbytočnú záťaž pre planétu a malý prínos pre náš organizmus.

Málokto vie, že jedno jablko u nás prejde priemerne 2000 kilometrov. Zaťažuje sa tým životné prostredie a vytvára sa uhlíková stopa. Stačilo by zvýšiť počet sadov na Slovensku, naznačujú naši pestovatelia možnosť, ako mať lepšie, zdravšie aj ekologickejšie ovocie.

Máme najnižšiu spotrebu ovocia v Európe

Častá konzumácia ovocia je prevenciou pred množstvom ochorení aj závažných civilizačných diagnóz. Priamo zo sadu si môžeme obrať doslova multivitamíny. Slováci sú však v konzumácii ovocia na chvoste Európy.

Máme najnižšiu spotrebu ovocia v celej Európe, čo je 200 gramov denne. Predstavuje to približne jedno väčšie jablko.

Spotreba ovocia a ovocných výrobkov na jedného obyvateľa bola v roku 2019 len 65,1 kilogramu, uvádza Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva. Spotreba južného ovocia bola 35,6 kg, z toho citrusové plody tvorili 22,7 kg. Podiel skonzumovaného hrozna sa znížil o 0,4 kg na 4,3 kg. Množstvo ovocia pritom pochádza z dovozu, je zaťažené prepravou, chemicky ošetrené a so zníženou výživnou hodnotou.

Avšak aj s ovocím dopestovaným v našich zemepisných šírkach by sme si vystačili na dopĺňanie potrebného množstva vitamínov. Marhule sú známe obsahom betakaroténu a kyseliny listovej, čím chránia pred rakovinou prostaty, prsníkov a čriev. Hrozno zas obsahuje silný antioxidant resveratrol a draslík. Hrušky majú silný antibakteriálny účinok a slivky napríklad poskytujú ideálnu kombináciu vápnika a fosforu, čím posilňujú kosti a pomáhajú tráveniu.

Jablká zas ponúkajú okrem iného aj flavonoidy a pektíny, ktoré pôsobia ako strážcovia čriev a je možné použiť ich aj na zimné uskladnenie. Je nepochybné, že zvýšenie spotreby ovocia z domácej produkcie by prinieslo menej ochorení a pravdepodobne aj predčasných úmrtí.

Chuť ovocia ako kedysi

Každý už narazil na jahody bez chuti či hrušky, ktorých chuť mu nič nehovorila. Išlo o ovocie oberané bez dostatočnej zrelosti, pestované bez slnka i kvalitnej pôdy a zaťažené dlhým prevozom a chémiou. Avšak netreba si na to zvykať, pretože ovocie môže chutiť aj inak.

„Staršia generácia ľudí dnes opäť viac vyhľadáva slovenské ovocie. Snažia sa nájsť chuť, ktorú poznali, keď boli mladí. Stačí to naučiť aj deti, čo bude nádej aj pre naše zdravie,“ nádejá sa Marián Varga.

Ruka v ruke s podporou konzumácie ovocia však musí ísť aj podpora sadov, aby bolo na trhu dostatok kvalitného, zdravého a chutného ovocia. Takého, ktoré stačí umyť vodou a nie je nutné vymýšľať komplikované postupy na odstránenie chémie z povrchu.

Nízka konzumácia doma dopestovaného ovocia súvisí aj s vysokou mierou ovocia z dovozu. Na Slovensku preto vznikol odvážny plán zvýšiť sebestačnosť ovocia v priebehu nasledujúcich rokov na 100 percent, teda každý rok vysadiť 300 hektárov sadov, z toho 250 jabloňových.

„V súčasnosti začíname na úrovni 3 500 hektárov úrodných sadov, čo predstavuje 33-percentnú sebestačnosť. Cieľom je zvyšovať každoročne počet sadov až do roku 2026, kedy je v pláne mať 5 000 hektárov úrodných sadov, čo by znamenalo 100-percentnú sebestačnosť Slovenska v rámci ovocia,“ teší sa predstave Marián Varga.

Ako jediná krajina v Európe máme dostatok biologického materiálu, aby bolo možné smelé ciele splniť. Až 95 percent ovocných stromov, ktoré sa u nás vyšľachtia, totiž smeruje na vývoz. Ak by ostali doma, zabezpečili by Slovákom kvalitné slovenské ovocie.

„Naše ovocinárstvo v sebe skrýva obrovský potenciál a to vzhľadom na výborné klimatické podmienky krajiny a množstvo slnečných dní, vďaka čomu má naše ovocie plnú chuť. Na tomto benefite musíme stavať a robiť všetko preto, aby sme neboli závislí od dovozového ovocia mierneho pásma,“ uviedla Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

„Našim cieľom je výrazná podpora špeciálnej rastlinnej výroby, kam patrí aj produkcia ovocia. Výraznejšie investície štátu do tejto oblasti a podpora výsadby nových sadov motivuje pestovateľov k produkcii. Ich činnosť je skúšaná nielen intenzívnym dovozom identického ovocia, ale aj už pravidelne opakujúcimi sa jarnými mrazmi a nedostatkom sezónnych pracovníkov. Nechceme produkčné sady klčovať, ale ich rozširovať a zvyšovať pridanú hodnotu, ktorú vieme aj vďaka slovenským ovocinárom vyrobiť na vidieku,“ dodáva hovorkyňa SPPK.

„Dostať sa na stopercentnú sebestačnosť by stálo podporu asi len šesť miliónov eur ročne. Nejde o veľa peňazí, pretože ročne míňame desiatky až stovky miliónov eur za dovoz ovocia. Pritom máme skutočne ideálne podmienky na pestovanie zdravých a chutných plodín,“ uzatvára predseda Marián Varga.

Zvýšenie sebestačnosti znamená aj zvýšenie spotreby. Na pultoch tak bude viac ovocia plného chuti, vitamínov, minerálov a antioxidantov. Navyše, bez záťaže pesticídmi a uhlíkovou stopou.

Tento článok vám prináša Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK).

Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.

Neprehliadnite tiež

Cukor prináša štátu 42 miliónov eur ročne.

22. feb

Odstrániť pesticídy trvá 15 až 20 minút.

27. jan

V hydinovom mäse často kupujeme predraženú vodu.

15. dec

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora prináša Slovenské Vianoce.

4. dec