SME
Utorok, 15. jún, 2021 | Meniny má VítKrížovkyKrížovky
ŠPECIÁLNY PROJEKT

Slovenské víno prehráva s koronou. Výsledkom môže byť debakel

Vinári prišli o 40 percent príjmov.

Počasie najbližších mesiacov rozhodne, aký bude ročník 2021. Či už pôjde o rok, ktorý bude priať bielym odrodám alebo červeným, vinári a vinohradníci nemajú príliš mnoho dôvodov na radosť. V skladoch im stoja ešte ročníky 2019 a 2020. Môže za to pandémia.

Súčasná situácia môže ohroziť produkciu kvalitného slovenského vína, pričom tá už roky klesá. Kým v roku 2000 sa vyprodukovalo na Slovensku 550 000 hektolitrov vína, v roku 2020 to boli iba dve tretiny z toho.

Spotreba vína sa pritom pohybuje priemerne na úrovni zhruba 700 000 hektolitrov za rok. Rozdiel vykrýva zahraničné víno. S produkciou priamoúmerne klesá aj rozloha slovenských vinohradov.

„Okolo roku 1985 sme sa hrdili, že máme 35 000 hektárov rodiacich viníc. Dnes máme už iba osem a pol tisíca,“ hodnotí Vladimír Mrva, spoluzakladateľ vinárstva Mrva & Stanko a prezident Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska (ZVVS).

Kvalitné vína sa k zákazníkom nedostanú

Na Slovensku máme šesť vinohradníckych oblastí, 23 pôdnych profilov a viac ako 4 800 druhov vína. Napriek množstvu úspechov slovenských vín v zahraničí však často siahame po cudzokrajných.

„V Rakúsku je trhový podiel domácich vín 75 percent a v HoReCa segmente dokonca 91 percent, pretože Rakúšania chcú domáce vína,“ hovorí Vladimír Mrva.

Konzumenti si k slovenskému vínu cestu stále len hľadajú. Možnosťou je aj stávka na prestíž.

„Víťazstvá slovenských vín na medzinárodných súťažiach dokazujú, že aj u nás vieme vyrobiť kvalitné biele, ružové a červené vína,“ dopĺňa uznávaný slovenský vinár.

Svetové súťaže vnímajú slovenskí vinári ako uistenie domáceho konzumenta, že máme kvalitné vína, po ktorých sa oplatí siahnuť. Podľa Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska (zväz je členom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory) sú naše vína držiteľmi už 480 medailí zo svetových súťaží. Mnohých zákazníkov to inšpirovalo ku kúpe slovenského vína. Druhou možnosťou, ako si vydláždiť cestu ku konzumentovi, sú degustácie.

„Ročne sme robili približne 300 degustácií. Ľudia si nechcú len kúpiť fľašu, chcú sa aj niečo o výrobe, spracovaní a pití vína dozvedieť,“ pokračuje Vladimír Mrva.

V súčasnom období sú však obe cesty zarúbané. Pandémia stopla degustácie aj súťaže, kvôli čomu chýba možnosť predstaviť víno a dostať ho k zákazníkovi.

„Pre mnohých nových a malých vinárov je situácia nesmierne náročná. Je možné, že pre niektoré novovznikajúce vinárstva to môže byť aj likvidačné obdobie,“ hovorí Samuel Waldner, obchodný riaditeľ Chȃteau Topoľčianky.

Ohrození sú malí aj veľkí

„Vinársky sektor je jeden z najpoškodenejších. Uzatvorenie HoReCa (hotely, reštaurácie, kaviarne) segmentu, vlastných predajní a zákaz hromadných podujatí spôsobil výpadok na príjmoch vinárov priemerne 40 percent. Hlavne pre malé rodinné vinárstva sú obmedzenia likvidačné,“ približuje Jaroslava Kaňuchová Pátková, výkonná riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska.

S problémami zápasí aj malé rodinné Vinárstvo Bránecký, zaoberajúce sa výrobou vína klasickou metódou.

„Robili sme vínne aktivity, podujatia, výstavy vín, predajné výstavy i deň otvorených dverí a všetko sa skončilo. Vinári, ktorí si takto získavali klientelu, stratili všetky možnosti,“ pridáva svoje skúsenosti s následkami pandémie majiteľ vinárstva Ľudovít Bránecký a dodáva, že odbyt sa takmer zastavil a v súčasnej situácii je náročné predať aj 4 000 až 5 000 litrov vína, ktoré ročne vyprodukujú.

Menšie firmy sa preto snažia zredukovať počet zamestnancov, keďže nemajú financie na mzdy. Časom sa to môže prejaviť aj na samotných vinohradoch, ktoré nebudú kvalitne obrobené. Situáciu však vnímajú ťaživo aj tí vinári, ktorí majú dostatočný odbyt v obchodných prevádzkach.

„Náš predaj sa nezastavil, no správanie spotrebiteľov sa mení. Pomaly prechádzajú na krízový režim, začínajú šetriť a siahajú po lacnejších produktoch. Taktiež cítime úbytok v gastre a mnoho firiem prestalo víno nakupovať ako darček,“ dodáva Samuel Waldner zo Chȃteau Topoľčianky.

Pomoc vinárom neprichádza

Situácia je kritická aj z dôvodu, že sľúbené odškodné pre vinárov, na ktorom Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a Pôdohospodárska platobná agentúra pracujú od júna 2020, doteraz nebolo vyplatené. V krajinách ako Francúzsko, Taliansko či Rakúsko mali odškodnenie z prvej vlny pandémie vyplatené ešte v máji a júni 2020.

Najhoršie sú na tom vinári, ktorí si zobrali úvery na nákup technológií alebo sú v prenájme. Nedokážu splácať technológie ani platiť zamestnancov.

„Naša firma má 24 zamestnancov a tržby v tomto roku sú o 60 percent nižšie ako po minulé roky. Máme strach, ako sa bude situácia vyvíjať. Mnohí vinári čakajú aspoň nejaké peniaze na existenciu, no tie neprichádzajú,“ hodnotí situáciu Vladimír Mrva.

Zaostáva aj výsadba vinohradov

Slovenskí vinári by mali čo robiť aj bez pandémie, aby dokázali byť konkurencieschopní. Potrebujeme totiž vysádzať nové vinohrady, keďže nedosahujeme ani len priemernú úrodu z hektára v Európskej únii.

„Úroda sa v priemere pohybuje na úrovni desať ton z hektára. Na Slovensku máme priemerné úrody približne 5,6 tony z hektára, preto potrebujeme vysádzať ďalšie vinohrady,“ hovorí Jaroslava Kaňuchová Pátková zo ZVVS.

V súčasnej situácii však ide o utópiu, keďže nový vinohrad sa vysádza na 30 rokov.

„Ak sa to má oplatiť, musíte mať nájomné zmluvy uzatvorené na desať rokov dopredu, čo je obrovský problém,“ dodáva Jaroslava Kaňuchová Pátková.

Okrem toho sa znížili aj samotné dotácie na výsadbu vinohradov, kvôli čomu sa investícia stala nenávratnou.

„Kto by vysádzal vinohrady, keď nevie, či vôbec bude záujem o slovenské hrozno či víno. Ak sa zvýši dopyt po slovenských vínach, bude to ten správny impulz pre vinárov rozširovať plochy vinohradov na Slovensku,“ konštatuje V. Mrva.

Predaj slovenských vín cez obchodné reťazce je samostatnou kapitolou. Obchod siaha najmä po lacných zahraničných značkách, ktorým naši vinári nevedia cenovo konkurovať. Podľa každoročného prieskumu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory sa podiel slovenských vín na pultoch obchodných reťazcov už dlhodobo pohybuje na úrovni 50 percent.

„Svet nám slovenské vína závidí a hodnotí ich zlatými medailami a my doma v obchodoch predávame zo sto vín len 30 našich. V oblasti vinohradníctva a vinárstva sme v rámci štátnych podpôr premrhali roky a v časoch pandémie sa nám to vracia dvojnásobne,“ dopĺňa hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová.

Problémom vinohradov sú aj samotné štepy.

„Vo svete rastie záujem o odrody, ktoré sú vyšľachtené pre nás. Napríklad Devín, Dunaj a podobne. Problém je však so samotnými štepmi. Výroba štepov na Slovensku je veľmi obmedzená. Pri výsadbe väčšej plochy vzniká problém získať výsadbový materiál odrôd, ktoré by sme najviac potrebovali,“ konštatuje Jaroslava Kaňuchová Pátková.

Jednu z ciest, ako pomôcť slovenskému vínu prežiť pandémiu a rozšíriť vinohrady na Slovensku, naznačuje Vladimír Mrva.

„Ak zákazníkovi nebude jedno, či si dáva talianske alebo španielske víno, ale siahne po slovenskom od obľúbeného vinára zo svojho okolia či regiónu, podporí tým naše vinárstvo a vinohradníctvo. Iba vtedy sa bude môcť ďalej rozvíjať aj jeho kvalita,“ uzatvára Vladimír Mrva.

Tento článok vám prináša Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK).

Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.

Neprehliadnite tiež

Na čele je česká minerálka.


10. jún

Paradajky máme kvalitnejšie ako u susedov.


SME Creative 21. apr

Vinári prišli o 40 percent príjmov.


SME Creative 22. mar

Cukor prináša štátu 42 miliónov eur ročne.


22. feb