SME
Pondelok, 17. máj, 2021 | Meniny má GizelaKrížovkyKrížovky
ŠPECIÁLNY PROJEKT

5 dôvodov, prečo si kupovať slovenskú zeleninu. Poznáte všetky?

Paradajky máme kvalitnejšie ako u susedov.

Zelenina, ktorú si donesieme z obchodu, môže chutiť a voňať rovnako dobre ako tá, ktorú si odtrhneme v záhrade. Lenže iba v prípade, ak bude dostatočne zrelá a nebude k nám cestovať stovky až tisíce kilometrov. To dokáže splniť len lokálna plodina.

„Spotreba zeleniny vrátane zahraničnej má na Slovensku stúpajúcu tendenciu. V roku 2018 vzrástla oproti roku 2008 o 6,5 kilogramu na obyvateľa, čo predstavuje zvýšenie spotreby o 6,46 percenta,“ hovorí Jozef Šumichrast, riaditeľ Zväzu zeleninárov a zemiakarov Slovenska, ktorý je členom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

V súčasnosti však nedokážeme vyprodukovať také množstvo zeleniny, aké spotrebujeme, preto je dovoz zo zahraničia nevyhnutný. Nedokážeme byť sebestační ani v pestovaní každého druhu zeleniny.

„Zeleninárstvo je typickým príkladom toho, ako si krajina nesprávnymi rozhodnutiami, nedostatočne cielenou podporou, chýbajúcim spracovateľským priemyslom a výraznými dovozmi môže zlikvidovať v minulosti slušne prosperujúce odvetvie,“ hovorí hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová.

Kým ešte v roku 1996 sme vedeli vypestovať 560-tisíc ton zeleniny, o šesť rokov neskôr klesla výroba slovenskej zeleniny na 363-tisíc ton. V roku 2019 sme z našich polí pozbierali už len 126-tisíc ton zeleniny, pritom potenciál vzhľadom na naše pôdno-klimatické podmienky je v pestovaní zeleniny výrazne väčší.

V oblastiach, kde to je možné, sa preto oplatí siahnuť po domácej produkcii. Má kvalitu, ktorú by ste u dovezenej zeleniny hľadali márne.

1. Lepšia chuť aj kvalita

„Ak zelenina nechutí, zrejme nebola pestovaná v dobrom prostredí,“ hovorí Zsolt Bindics, predseda predstavenstva združenia pestovateľov Green Coop.

Dobrým príkladom sú rajčiny. Mali by byť šťavnaté, sladké a voňavé. Ak máte pri ich konzumácii pocit, že ste stratili čuch a chuť, nemusíte ísť k lekárovi. Stačí si pozrieť krajinu pôvodu. Budú z ďaleka.

Pritom na Slovensku máme unikátne podmienky na pestovanie rajčín. Dokonca podstatne lepšie ako iné krajiny, odkiaľ paradajky vozíme.

„Na južnom Slovensku máme 2 000 hodín slnka za rok, čo dodáva rajčinám tú správnu chuť. Ak to porovnáme s juhom Maďarska, tam sú už na ich pestovanie príliš veľké horúčavy. V Poľsku a Holandsku zas nemajú dostatok slnečného svitu, preto nevedia dopestovať tak chutný plod. Sme geograficky ideálna oblasť, čo je v kombinácii s geotermálnou vodou na Žitnom ostrove doslova oáza pre paradajky,“ pokračuje Z. Bindics.

Ľudia v obchodoch si už vedia vybrať chutné paradajky a dávajú im prednosť celoročne. Vďaka pestovaniu v skleníkoch je možné zdravé a chuťou plné rajčiny zo Slovenska konzumovať aj v zime. Zvýšenú spotrebu dokazuje aj rozvoj pestovania.

„Prvý skleník sme postavili v roku 2005 v Zlatnej na Ostrove pri Komárne s rozlohou 1,5 hektára. Dnes máme vybudovaných viac ako 20 hektárov skleníkov,“ hovorí o náraste odbytu Z. Bindics.

Aktuálne plánujú rozšíriť výrobu aj o pestovanie papriky, ktorá mala na Slovensku vo fóliovníkoch dlhú históriu, postupne však vymizla. Vďaka prebúdzajúcemu sa záujmu o slovenskú produkciu tak v obchodoch už v krátkej dobe nájdeme jej väčší podiel.

2. Menšie riziká alergií

Výhodou pestovania v zakrytých plochách je celoročná produkcia, vysoká efektivita, riadené udržateľné pestovanie a možnosť využitia biologickej ochrany rastlín a obnoviteľných zdrojov energie.

Rajčiny dopestované pod zakrytými plochami môžu byť nielen celoročne chutné, ale aj podstatne zdravšie ako tie privezené.

„Pri skleníkovom pestovaní úplne vylučujeme pesticídy. Výsledkom je, že máme zákazníkov, ktorí po rokoch konečne ochutnali rajčiny. Pri konzumácii dovozových rajčín sa u nich objavovali alergické reakcie, pri našich ich nemali,“ prezrádza Zsolt Bindics.

Ľudia môžu byť citliví aj na veľmi malé povolené množstvá pesticídov. Tie síce nepoškodia zdravie, ale už stopové množstvá môžu spôsobiť alergickú reakciu.

„Často sa stretávame s tým, že nám zákazníci tvrdia, ako nemohli jesť rajčiny a zrazu tie naše môžu,“ teší sa Z. Bindics.

„Okrem rajčiakov je trhový a výrobný potenciál pestovania pod zakrytými plochami aj pri uhorkách, ktorých sa dováža zhruba 15-tisíc ton. Tento objem sa dá vypestovať na 20 hektároch zakrytých plôch. Pre ostatné komodity, ako sú šaláty, jahody či bylinky, odhadujeme celkovú investičnú potrebu do desať až pätnásť hektárov,“ hovorí J. Šumichrast.

3. Vieme, čo kupujeme

Najväčší dovoz zeleniny k nám smeruje z Poľska, Nemecka, Španielska, Maďarska, Českej republiky, Holandska a Talianska. Z tretích krajín sú to Maroko a Turecko.

„Ak dovezieme rajčiny z Maroka, tak síce môžeme dôverovať, že boli robené laboratórne testy, ale to je tak všetko.

My sme pravidelne kontrolovaní slovenskými inštitúciami. Sme v potravinovej bezpečnosti omnoho ďalej ako krajiny, kde je masová výroba na export a chýba priamy vzťah spotrebiteľa s výrobcom,“ hovorí majiteľ Green Coop a zdôrazňuje, že je rozdiel, či nakupujete od poľnohospodára, ktorý je od vás pár kilometrov, alebo od pestovateľa, ktorého nikdy nebudete poznať.

Slovenský produkt môže mať spotrebiteľ pod kontrolou, navyše sú potraviny bezpečné a v súlade s legislatívou.

4. Nižšie náklady aj vyššia ochrana prostredia

V rámci dekarbonizácie Európy by malo Slovensko ako progresívna krajina podporovať najmä produkciu potravín s minimálnou uhlíkovou stopou. Tá sa dá znížiť práve spotrebou domácej zeleniny.

„Doprava zo Španielska stojí 3 000 eur na kamión. Samotná zelenina sa teda predražuje a súčasne sa znižuje jej kvalita a čerstvosť,“ vysvetľuje Juraj Mačaj zo spoločnosti Agromačaj.

„Čím viac sa zvyšuje produkcia domácich poľnohospodárov, tým lepšiu cenu vieme ponúknuť. Nehovoriac o tom, že aj kvalita je niekde úplne inde. Dokážeme ponúknuť zrelú kvalitnú zeleninu určenú na priamu konzumáciu a nie prioritne na to, aby vydržala prevoz,“ dodáva J. Mačaj.

Slovenskí pestovatelia však musia pri dodávkach zeleniny do reťazcov splniť nadnárodné normy a štandardy.

„Bežný slovenský pestovateľ sa kvalitatívne stáva minimálne stredoeurópskym,“ tvrdí J. Mačaj.

5. Kvalitnej zeleniny môžeme jesť viac

Ak pestovateľ pozná zákazníka, vie sa prispôsobiť jeho potrebám. Ak zároveň stúpa spotreba, vie priniesť aj nové druhy zeleniny a ponúknuť nový sortiment slovenských plodín, čím podporí aj slovenskú sebestačnosť. Dobrým príkladom je cesnak.

„Pred siedmimi rokmi sme pestovali len zemiaky a cibuľu. Keďže narástol dopyt po cesnaku, zasadili sme aj ten. Začínali sme na dvadsiatich hektároch a tento rok sadíme 120 hektárov. Aktuálna produkcia je 1 000 ton pri priemernej spotrebe Slovenska 3 000 ton,“ opisuje progres J. Mačaj.

Cesnak je surovina, v ktorej by sme dokázali byť v prípade záujmu sebestační a nemuseli by sme sa spoliehať na import z Číny.

„Vo všetkom sebestační nebudeme, ale v niektorých komoditách máme dokonca silný exportný potenciál, napríklad v cibuli. Najpodstatnejšie je nedovážať to, čo si dokážeme sami doma vypestovať a preskladniť,“ hovorí J. Šumichrast.

Máme kvalitné pôdy umožňujúce pestovanie rôznych druhov zeleniny i zemiakov vo vysokej kvalite. Preto je škoda, ak by sme mali namiesto domácej produkcie zeleninu voziť. Treba využiť potenciál, ktorý máme.

„Keď sa pozrieme do Maďarska, Poľska či Česka, uvidíme, že na rozvoji zeleninárstva má štát obrovský záujem. Určite treba sledovať, čo sa kde pre rozvoj zeleninárstva robí, a to aplikovať aj u nás. Zároveň ho treba podporiť spotrebou. Vnímame verejnú mienku, ktorá podporuje domácu produkciu, čo si veľmi vážime,“ uzatvára Jozef Šumichrast.

Tento článok vám prináša Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK).

Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.

Neprehliadnite tiež

Paradajky máme kvalitnejšie ako u susedov.

21. apr

Vinári prišli o 40 percent príjmov.

22. mar

Cukor prináša štátu 42 miliónov eur ročne.

22. feb

Odstrániť pesticídy trvá 15 až 20 minút.

27. jan